Dávid Gríger: Cítili sme zodpovednosť za všetkých chalanov, ktorí čakali, že sa na budúci rok predstavia už v tej najlepšej kategórii

Dávid Gríger (28.11.1994, 178/76) má za sebou veľmi úspešnú sezónu. V dvadsiatich zápasoch za dorast Kamzíkov si pripísal 50 bodov za 22 gólov a 28 asistencií, jeho priemer na zápas 2.5 bodu bol v extralige dorastu najlepší.

V 28 zápasoch popradskej juniorky stihol 36 bodov za 13 gólov a 23 asistencií a na práve skončených MS U18 sa stal najlepším hráčom hneď vo dvoch sledovaných kategóriách. Dávid bol bezkonkurenčne najlepší nahrávač s desiatimi nahrávkami, stal sa najlepším aj  v štatistike vhadzovaní s 73-percentnou úspešnosťou. A aby toho nebolo málo, bol aj tretím najproduktívnejším hráčom práve končeného šampionátu.

Dávid, aj tvoja sezóna bola celkom rozporuplná. Výkonnosť i na juniorku, strávil si však podstatnú časť v doraste.
Bolo nám povedané, že treba zachrániť dorast a my sme to samozrejme rešpektovali. Preto sme hrali v doraste a som ozaj veľmi rád, že sa nám podarilo extraligu zachrániť aj pre ďalších mladých popradských hokejistov.

Niekedy prehrávali mladí Kamzíci aj s vami, ktorí ste už predsa len mali niečo odohraté v juniorke a aj ste sa v nej napriek veku dokázali poriadne presadzovať.
Hralo sa nám veľmi ťažko, pretože v doraste bolo veľmi veľa dobrých a vyrovnaných mužstiev a tie vedeli, ako na Poprad zahrať, aby boli úspešní.  Dávali si na nás podstatne väčší pozor ako na iných, aj nám, samozrejme, nie každý zápas nevyšiel. Tiež sme len ľudia. Raz človeku ide, raz jednoducho nejde.

V reprezentačnom drese si sa stretol s Markom Daňom a Máriom Lunterom  a spolu ste vytvorili skutočne nebezpečný útok pre každého súpera. Nepociťoval si nejakú zvýšenú pozornosť súperov a zameranie práve na váš útok?
Tam veru ani nie. Tam sme boli vyrovnané päťky, je to medzinárodná scéna a hrá sa tam už iný hokej ako v kluboch.

Dá sa porovnať psychická náročnosť „záchranárskych“ prác v klube s psychickou záťažou na majstrovstvách sveta, ktoré sme jednoducho museli vyhrať?
Bolo to niečo iné. Liga je niečo iné a celkom iné je to na majstrovstvách. Tam je zodpovednosť za celú republiku, za všetkých chalanov, ktorí čakali, že sa na budúci rok predstavia už v tej najlepšej kategórii, že to pre nich teraz zase vybojujeme. V klube sa hrá za klub a je niečo iné hrať za celé Slovensko.

Aj na záberoch televíznych kamier bolo vidieť, že ste všetci hráči doslova žili tými zápasmi.
Stretli sme sa skutočne veľmi dobrá partia, všetci sme si rozumeli, prežívali sme zápasy na striedačke, ťahali sme za jeden povraz a som veľmi rád, že sa táto perfektná atmosféra v kabíne preniesla aj na samotný ľad. Veľmi sme chceli postúpiť, aj keď to nebolo ľahké. Vedeli sme, že nás čaká za sedem dní päť kvalitných zápasov. Boli sme na konci veľmi radi, že nám to aj takto vyšlo.

Ktorý zápas bol z tvojej strany najvydarenejší?  
Nebol tam jednoduchý zápas, ale vydareným bol skutočne zápas s Talianskom, ktorý sme vyhrali 5:0 a náš útok dal štyri góly.

Bola to aj pre teba taká svojím spôsobom vysoká škola mládežníckeho hokeja?
Tak, neboli tam tie špičkové mužstvá, ako Kanada, Fínsko, Švédsko, ale boli tam tiež kvalitní súperi. Sami sme boli riadne prekvapení, skutočne niet dnes slabého súpera. Všetci napríklad veľmi dobre korčuľovali.

Stal si sa s riadnou porciou desiatich nahrávok najlepším nahrávačom na šampionáte. Nemal si niekedy také nutkanie aj radšej vystreliť ako zase niekomu nahrať?
Veru sa musím priznať, že niekedy ma to už ozaj nutkalo vystreliť a dať konečne nejaký ten gól, ale dôležité bolo v prvom rade vypracovať šancu  a keď bol spoluhráč lepšie postavený, tak to človeku nedá inak, len mu jednoducho nahrať. V prvom zápase mal Marko Daňo dva góly a bola tam situácia, že som veru aj mohol vystreliť, išli sme dva na jedna,  ale zase on by mal hetrik, ak by premenil a tak som radšej nahrával. A Marko aj nakoniec ten tretí gól dal! (úsmev)

Do čela top štatistík si sa nedostal len medzi asistentmi. Bol si najlepším v málokedy sledovanej štatistike, pri vhadzovaniach počas celého šampionátu. Čakal si takéto niečo?
Toto som teda nečakal a bol som celkom prekvapený, že sa aj takéto niečo sledovalo, pretože si myslím, že aj toto je veľmi dôležitá časť hry.

Ako sa ti darilo v klube pri buly? Mal si skvelú, 73-percentnú úspešnosť a takú nemali po základnej časti ani najlepší centri na svetovom šampionáte najvyššej kategórie.
V klube to nejako nesledujem, ale myslím si, že sa mi na buly celkom darilo.

Aj nejako špeciálne trénuješ?
Nie, postavím sa poriadne, sústredím sa, čakám, ako rozhodca vhodí. Sledujem, ako stojí môj protihráč, či je pravák, alebo ľavák a podľa toho sa zariadim.

Aké máš plány po skutočne veľmi ťažkej sezóne?
Hlavne si poriadne oddýchnuť. Sezóna bola  veľmi dlhá a fakt náročná. Ten oddych padne teraz skutočne veľmi dobre. Ešte si vlastne musím aj doliečiť narazené rebrá zo zápasu so Slovinskom. Našťastie som mohol šampionát dohrať, opichali mi to a dalo sa. (úsmev)

Zdroj: webhokej24.sk


Vložené: 20.04.12 12:07 | Foto: webhokej24.sk/Vladimír Koláček | Autor: Peter Hofman

Súvisiace články

Súvisiace fotogalérie

Prihláste sa či zaregistrujte se pokiaľ chcete pridať komentár

Komentáre (0)

Komentáre

Bez komentára