Peter Hrehorčák: Musíme sa všetci zmobilizovať

Peter Hrehorčák (30.5.1994, 180/80) ťahá teraz popradských Kamzíkov v bojoch o záchranu sám. Jeho kolegovia v útoku, Štrauch a Gríger, hrali v U18, takže na všetko ostal sám. Proti Žiline sa prezentoval štyrmi gólmi a víťazný strelil zo samostatného nájazdu.

Peter, ako by si zhodnotil túto sezónu?
Hrám v doraste už štvrtú sezónu. Zahral som si aj v juniorke, tam som vlastne druhú, ale treba sa vracať do dorastu, pretože ten má problémy a treba ho v extralige zachrániť.

Nejde to ale tak jednoducho, ako by ste si predstavovali.
Keď hráme všetci traja spolu, teda Andy Štrauch, Dávid Gríger a ja, celkom to ide, ale aj nám už nejaký ten zápas nevyšiel. Ale to je samozrejmé, pretože sa nedá hrať len na jeden útok či na jednu päťku. Súperi vás obsadia a presadzuje sa veľmi ťažko.

Aj minulú sezónu zachraňovali takto banskobystrickí reprezentanti  svoj dorast  a aj keď to bola skutočná úderka U18, tiež to trvalo až do posledného zápasu.
Nestačí jednoducho, keď zaberie len pár hráčov. Nám také dva-tri zápasy tiež vôbec nevyšli. Ale to nie je o tom, že zaberie len pár hráčov, všetci musia, inak je to ťažké sa presadiť a vyhrávať zápasy. Dakedy mi to ale bohužiaľ pripadá, ako keby chalani ani nemali chuť hrať.  Ale to nie je môj problém, či sa ostatným chce hrať, ja hrať chcem a robím preto maximum.

Juniorka je predsa len juniorka a tak by bolo najlepšie, aby sa záchrana „odohrala“ čo možno najrýchlejšie, aby si sa mohol vrátiť do vyššej kategórie.
To je jasné, ale je to tam veľmi zamotané, pretože štyri body delia štyri tímy. Je treba to stihnúť fakt čím skôr, pretože aj play off sa blíži. Potom asi pôjdeme hore do juniorky.

Zápas so Žilinou si asi budeš pamätať veľmi dlho. Je to tím s najvyššími ašpiráciami.
Nebolo to ani náhodou jednoduché, Žilina má veľmi kvalitných hráčov, Lantoši a Schroner v útoku, len čo poznám, v bráne skutočne dobrý Mikoláš. Ani to nevyzeralo, že to bude pre mňa taký dobrý zápas. Ale stalo sa.

Veľa sa strieľalo. Padalo aj veľa gólov.
Aj sme sa o tom s chalanmi bavili, že treba niečo robiť s obranou, pretože dostávame veľmi veľa gólov. Jedenásť tento víkend, v minulom to nebolo o nič lepšie. Na výhru treba potom dať veľa gólov, aspoň o ten jeden viac.

Proti Žiline si dal štyri góly. Podarilo sa ti už niečo také?
Ešte nie, tri som dal, ale štyri nie. Hneď na prvý mi nahral ale žilinský bek rovno na hokejku a hneď som strieľal.

Asistencia je pripísaná Renému Ženčuchovi.
René prehral buly a bek, ktorý sa dostal k puku, mi to trafil rovno na hokejku, nebol potom problém z toho vystreliť.

Druhý gól padol neskoro, v 56. minúte.
Vyrovnával som ním na 4:4 v závere zápasu. Denis Šterbák mi nechal puk za bránou, vyšiel som spoza bránky, orazil som si s ním ešte raz a tesne za modrou som obstrelil hráča. Brankár to ani nevidel. Bol to šťastný gól, ale bol!

Žilinčania viedli celý zápas, dokonca aj v 58. minúte sa im to podarilo po piatykrát.
Zase bolo treba vyrovnať. Bolo to veľmi natesno. Za ten gól nás tréner aj poriadne vyhrešil, ale keď sme šli na ľad, vravel som chlapcom, že ešte ho tam isto–iste zavesím a nakoniec sa mi to podarilo tri sekundy pred koncom! Odvolali sme brankára, Lantoši šiel sám, ale nedal gól, my sme mali z toho hneď protiútok a brankárovi to prešlo medzi nohy. Ani som nevedel, koľko bolo do konca, rátal som, že už len veľmi málo, len som vystrelil, lebo sme museli vyhrať. Stačilo len trochu hlavu zdvihnúť, porozmýšľať a bola by siréna.

Dal si takto neskoro takýto fakt dôležitý gól?
Áno, pred dvomi rokmi, keď sme sa zachraňovali, dal som takto víťazný gól na 3:2. Treba na to, samozrejme, aj kus šťastia.

V nájazdoch je to aj otázka šťastia.
Nejako sa mi v nájazdoch nedarí, ale teraz som si veril, keď som dal tri, povedal som si, že aj ten štvrtý tam padne. A nakoniec aj padol. Mám takú fintu nacvičenú, aj teraz sa mi Mikoláš úplne položil a potom je to už jednoduché. Bolo to také zadosťučinenie pre nás, že sme toľkokrát vedeli dorovnať stav a nakoniec sme výsledok predsa len zvrátili v náš prospech.

V Martine už zadosťučinenie nebolo.
Tam ma mrzí prístup niektorých chalanov k zápasu. Potrebujeme sa zachrániť, potrebujeme zbierať body a vyhrávať, ale ak chceme byť úspešní, musíme zaberať pravidelne všetci. Inak to nejde. O záchranu sa hrá len s plným nasadením všetkých, ktorí sme s tíme. Musíme sa zmobilizovať všetci. Treba pridať srdiečko a chcenie. Bez toho to nepôjde.

Zdroj: webhokej24.sk


Vložené: 02.02.12 09:10 | Foto: webhokej24.sk/Vladimír Koláček | Autor: Peter Hofman

Súvisiace články

Prihláste sa či zaregistrujte se pokiaľ chcete pridať komentár

Komentáre (5)

bruska 02.02.12 11:58 #15681 Reagovať
*305**244**315**309*
bruska 02.02.12 12:02 #15683 Reagovať
v martine som ta bou okuknut a reku ziadna slava vozil puky a nic nervoznuo to mantineui rozbijau nervak to takychto hracov vela aj som po tebe poblakoval no necul neviem ci sa hanbiu ci co ľaaa potom si kupil stroma na zaver
ponsiu 02.02.12 13:30 #15689 Reagovať
Bruska ty sa najskor nauc po slovensky a potom tu nieco pis .... neviem co vsetci od toho chlapca ocakavaju, ze vsetko dokaze sam ked inym sa nechce ? Z tribuny sa hra hokej velmi lahko vsak ????
ragd 02.02.12 12:22 #15687 Reagovať
chlapci, ktorým sa nechce by nemali hrať, všetci vieme, ktorí to sú (okrem trénerov, tí to nechcú vidieť), v deviatke sú chlapci, ktorí by chceli hrať, ale nemôžu...
bruska 02.02.12 12:58 #15688 Reagovať
*256**258*