Webhokej24

Marcel Dedík: Je načase dostať sa na jednu z postupových priečok

Piešťanský obranca Marcel Dedík (5.2. 1994, 180/72) sa podstatnou mierou zaslúžil o mimoriadne dôležité body pre svoj tím v Michalovciach, keď preň v závere rozhodol dvomi gólmi.

Marcel, ako si sa dostal do Piešťan, keďže nie si Piešťanec?
Začínal som v Novom Meste aj so susedom, Michalom Hargašom a ďalšími. Keď som začínal, nemali sme ešte ani strechu nad zimákom, ale už je všetko zakryté. Trénoval som doma, ale ako začali hokejové triedy, niektorí išli do Trenčína a ja som skončil nakoniec v Piešťanoch. A tak som tu vlastne od štvrtej triedy.

To je dosť priskoro na dochádzanie. Alebo si na internáte?
Dochádzam každý deň. Našťastie to nie je ďaleko. 10–12 kilometrov, rýchlikom je to jedna zastávka, takže to nie je až také hrozné.

S akými cieľmi vstupovali prvoligové Piešťany do sezóny?
Nielen hrať navrchu, ale spraviť všetko preto, aby to konečne vyšlo aj s postupom do extraligy. Ide to, ani sme nečakali, že až takto!

Máte pred sebou v tabuľke len bývalé extraligové tímy, Ružinov a Prešov.
S Ružinovom sme síce u nich prehrali, ale doma sme ich dvakrát porazili, dokonca na nulu! Nesmiem zabudnúť pochváliť za výkony brankára Mateja Kičinu, bolo to nielen dvakrát, ale bolo to dokonca dvakrát na nulu! 4:0 aj 5:0.

Na to, že si obranca, si celkom produktívny.
Začínal som ako obranca, niekedy v siedmej triede som sa objavil aj v útoku. Často sa mi to striedalo, keď chýbali obrancovia, tak som bol obranca, nastálo som v obrane vlastne až v doraste.

Ako funguje tento rok prvoligový dorast?
Je to rozdelené na Západ, Stred a Východ, najskôr sme hrali vo svojej skupine dva zápasy doma–vonku, teraz hráme my ako Západ raz doma a raz vonku so súpermi druhých dvoch skupín. A do extraligy postupujú tímy na prvých dvoch miestach. Máme tam aj poľský Sanok, takže ten ak by aj bol hore, postúpiť ako zahraničný účastník nemôže.

S jednobodovým náskokom vedie Ružinov, ktorý má ale o zápas viac. Prešov má bodov narovno s vami. Kto vás ešte čaká do konca súťaže?
Vonku máme Prievidzu, Detvu a Brezno a doma máme Sanok, Bardejov, Prešov, Dolný Kubín a Púchov.  A potom je dúfam, že príde radostný koniec.

S kým hráš v piešťanskej obrane?
Som teraz s Filipom Vatrtom, ale začínal som sezónu s Matejom Svetlíkom a zahral som si aj s Patrikom Patočkom.

Ktorý zápas bol pre teba taký ten naj?
Naj? Určite tie dva doma s Ružinovom a potom aj tento posledný v Michalovciach.

Dal si tam gól aj tri asistencie, nedá sa diviť!
Tak, ale naj bol tento zápas pre mňa z podstatne iných dôvodov. Bolo tam mínus desať a na košíkoch sa nám normálne robili cencúle, ako sme dýchali a viseli nám dolu z mriežky! Takže aj keď som poriadne zabodoval, výnimočný bol tento zápas niečím podstatne iným! Cencúle ostanú v pamäti, počítam, dlhšie ako samotné dva góly.

V Michalovciach si zachraňoval v tri body pre Piešťany práve ty. Otáčal si stav.
Boli to vlastne oba góly do prázdnej, jeden ako druhý. Hrali sme presilovku a povedal som si, že je pomaly koniec a keď nedáme teraz, tak už to asi nebude dobré. Ale šťastie stálo pri nás. Ešte predtým vyrovnal Ivan Hodulov a potom som dal dva ja.

Posledný dokonca v oslabení šesť sekúnd pred koncom.
Súper hral power play šesť na štyroch, obranca spravil chybu na modrej, dostal som sa k puku a trafil som sa.

Martin Kubo na trestnej lavici sa potešil.
Určite. Konečne dal gól aj niekto okrem neho! Je náš najproduktívnejší hráč! (smiech)

Ukázal si mu, že si môže v pohode posedieť aj na trestnej!
To zase nie, chýbal by! Všetkého treba s mierou. Aj posedení na trestnej! Koniec koncov aj ja to tam mám poriadne nahnuté. (smiech)

Cieľ do záveru sezóny bude asi jednoznačný.
Bol by veľmi nerád, keby sa to tretíkrát nepodarilo. Dvakrát po sebe sme boli tretí bez možnosti dostať sa do extraligy. Je na čase, aby sme postúpili na jednu z dvoch postupových priečok.

Zdroj: webhokej24sk