Jozef Tibenský: Túto sezónu si skutočne vychutnávam

Jozef Tibenský (26.3.1994, 182/85), druhý najproduktívnejší Belasý, je hokejovým univerzálom, ktorý je hotovým „požehnaním“ pre svojich trénerov, kvalitný v obrane, kvalitný i v útoku.

Jozef, koľká je to pre teba sezóne?
V podstate druhá, v minulej som odohral extraligu v Ružinove a v tej ešte predtým len barážovú časť.

Si teda odchovanec Ružinova?
Áno. Do Slovanu som prešiel v tejto sezóne. Nebol som sám. Spolu so mnou prešiel aj David Lohyňa, Patrik Kratochvíla a Martin Blaho.

Takže minulá bola tá nešťastná, v ktorej Ružinov vypadol.
Áno, skutočne nešťastná. Vypadli sme vlastne aj s dorastom, aj s juniorkou. Ja som hral aj tam, aj tam, takže táto sezóna bola pre mňa doslova nešťastnou dokonca dvakrát.

Takže taká, ktorú by človek najradšej vygumoval z pamäti?
Ani nie, mala aj veľa plusových faktorov, ale prevažovali, myslím si, tie záporné. Viac som hrával v doraste, do juniorky som išiel až ku koncu a v samotnom doraste sme mali v sezóne obrovskú smolu. Toľko zápasov sme poprehrávali doslova o chlp, o gól, keď o dva, tak to väčšinou bolo gólom v power play. Ale mali sme aj taký zápas, kedy sme napríklad vyhrali v Košiciach 7:0. Tam sme boli ako keby obliati svätenou vodou. To tam bolo vtedy neskutočné. Bolo to veľmi ťažké všetko, ale človek sa učí aj v takých ťažkých psychických bojoch, kedy sme ozaj bojovali až do posledných sekúnd takmer všetkých zápasov.

Keď človek prichádza v podstate už z prvoligového tímu do extraligového, obzvlášť do Slovanu, tak má nielen on, ale aj jeho nový klub iste veľa očakávaní. Nie je jednoduché ich naplniť. Prvé dve kolá s Nitrou to nebolo nič moc, aspoň bodovo, ale potom si sa „rozbodoval“.
Prvé dva zápasy som bol v obrane, potom sme hrali v treťom kole so Žilinou a chalanom sa v útoku nejako nedarilo, tak ma tréner vyskúšal práve v útoku. Nebol to pre mňa nejaký nový pocit, najmä v deviatom ročníku som striedal útok s obranou podľa toho, kde ma tréner potreboval. Tento rok to bolo nejakých šesť zápasov v obrane, inak som vlastne už útočník.

Deň nato v šesťgólovom víťazstve Slovana nad Martinom rovno päť bodov za dva góly a tri asistencie!
Asi som sa trénerovi na tomto poste pozdával, dal ma s Markom Halamom a Dominikom Javorkom. S obomi mojimi spoluhráčmi je tam fakt perfektná spolupráca. Je to super pocit pre mňa, keď s nimi hrám, pretože je to niečo neskutočné. Perfektný pocit, keď sa nám darí, keď vyjde krásna akcia, keď zakončíme gólom, je to fakt fenomenálne. S nimi sa mi hrá fakt super.

V januári máš celkom pozoruhodnú fazónu.
Úvod s Dubnicou a najmä Považskou Bystricou nebol teda práve najlepší. Najmä tam sa nám veľmi zle hrá. Doľahlo na nás všetko také veľmi ťažko idenfikovateľné, stres, či ako by som to nazval. Písal som si aj s inými chalanmi, ktorí hrali a poprehrávali v Bystrici, čo mohli, normálne ako keby to bol  pre súperov zakliaty štadión. Strašne ťažko je tam vyhrať. Považská hrá mimoriadne oduševnene, sú nabudení, obzvlášť, keď my sme Slovan, proti nám to dokážu všetci. Prvá tretina tam bola 0:5 a potom už nebolo o čom.

Zase si si to vynahradil v ďalších zápasoch. S Topoľčanmi dva veľmi ťažké zápasy, ktoré sa rozhodovali v nájazdoch.
Ja som bol na nájazdoch v tom prvom zápase prvý raz. Nedal som, ale tam to zariadil Samko Petráš. Na nájazdy má jednoducho nos. On to skutočne vie. Ja som prestrelil bránku bekhendom.

V poslednom zápase si napísaný ako strelec víťazného samostatného nájazdu, ale asi to bol podľa diskusného príspevku jedného z našich čitateľov inak.
Išli  sme v takom istom poradí ako minulý týždeň. Samko išiel prvý, Marko Halama druhý a ja tretí. Mohol som rozhodnúť, ale zase som nedal. To až vo štvrtom nájazde sa rozhodlo a rozhodol práve Samko. Potom mi volal, že som napísaný na szlh ako autor víťazného gólu. Ja som o ničom nevedel, naozaj som v tom nemal „prsty“! (smiech)

Na nájazdoch sa ti teda nedarí. Nie sú pre teba zakliate, ako je pre vás pocitovo štadión v Považskej bystrici?
Neviem, či zakliate, ale ak sa mám priznať, mám málo skúseností s nájazdmi v zápasoch a predsa len je to len herná činnosť, ktorá potrebuje veľa praxe, práve ňou si človek buduje taký ten potrebný pocit sebavedomia, dôvery a viery vo vlastné schopnosti. Je to súboj brankára a hráča hlavne v psychickej oblasti a to bez praxe nejde.

V Topoľčanoch to ale bol taktiež ťažký zápas po psychickej stránke. Museli ste otáčať z 1:3.
Mali sme strašne veľa šancí, sami na bránu snáď štyria hneď na samom začiatku, neskutočne im zachytal brankár. Nedali sme jednoducho nič. Oni nás pri našej nepozornosti trikrát nepríjemne prekvapili. Tréner nám povedal v kabíne pár silných slov, povzbudil nás a v tretej tretine som hovoril Markovi, že sa práve my musíme nakopnúť a dostať tím do pohody. Prihral mi, ja som mu to vrátil a on znížil. Potom sa to zopakovalo, Marko vyrovnal a všetkých nás to naštartovalo. Aj ja som dal jeden.

Slovan je tento rok veľmi vysoko v tabuľke, bojuje vlastne o majstra.
Áno, je to úžasný pocit a ako hráč, ktorý bojoval minulú sezónu o záchranu si to viem aj oceniť, ale aj skutočne vychutnať. Vtedy sme vkuse len prehrávali, teraz je tá radosť z víťazstiev fakt úžasná. Je to fakt super. Človek po takýchto skúsenostiach ani neľutuje tú minulú nešťastnú sezónu, pretože v mojom prípade vlastne to ovocie možno vydáva práve teraz. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. A dá sa povedať, že aj tá sezóna s neúspešným koncom bola v podstate na niečo dobrá. Túto sezónu si skutočne vychutnávam.

Zdroj: webhokej24.sk


Vložené: 30.01.12 23:33 | Foto: webhokej24.sk/Zuzana Hamarová | Autor: Peter Hofman

Súvisiace články

Prihláste sa či zaregistrujte se pokiaľ chcete pridať komentár

Komentáre (0)

Komentáre

Bez komentára