Webhokej24

Ako je to s odchodom hráčov do zámoria?

Stretol som sa s rôznymi názormi na odchod mladých hráčov do zámoria a ich domnelé vysávanie ligou NHL. Ako je to s odchodmi hráčov do zámoria v praxi a aký vplyv na to má liga NHL?

V Severnej Amerike funguje vcelku dômyselný systém výchovy mládeže. Väčšina hráčov, tak ako všade na svete upadne do zabudnutia, ale napríklad kluby z kanadských elitných juniorských súťaží, združených v organizácii Canadian Hockey League (jedná sa o ligy OHL, WHL a QMJHL) majú silnú vyjednávaciu pozíciu. Je to skrátka dané historicky, ligy majú veľkú prestíž a prejde nimi veľká väčšina budúcich hráčov NHL. Sú závislé na NHL, rovnako ako je NHL závislá na nich. Preto si organizácia CHL (práve spojenie týchto líg do CHL umožňuje silnejšiu pozíciu) dokázala vytvoriť niekoľko ústupkov zo strany NHL.

Ide napríklad o to, že hráči juniorského veku, ktorí prešli CHL, nemôžu nastúpiť v nižších profesionálnych severoamerických ligách a to až do dovŕšenia 20 rokov veku. V praxi to znamená, že ak klub NHL podpíše zmluvu s juniorom, ktorý hrá alebo hral CHL a stále je v juniorskom veku, tak ho tím nesmie odoslať do AHL, ECHL ..., ale musí si ho buď nechať v tíme, alebo ho vrátiť do juniorskej ligy. Ďalším pravidlom je, že ak hráč odohrá viac ako 9 zápasov za klub NHL, tak ten už ho nemôže poslať ani do CHL a musia si ho nechať v tíme. Týmto si CHL zabezpečila, aby jej hráči ešte v juniorskom veku nemizli kdesi v nižších ligách.

Preto argumenty, že hráč, ktorý odíde do zámoria, zmizne v nižších amerických ligách, sú väčšinou scestné. Pokiaľ však nejde do inej juniorskej severoamerickej ligy, ktorá nie je tak silná, ale to sú väčšinou hráči, ktorí na CHL nemajú. Z praxe vieme, že v pomere hráčov, ktorí uspeli alebo neuspeli, sú úspešnejší tí, čo do zámoria odišli. Je to tvrdé, ale je to tak. Neznamená to, že uspeli v NHL. Väčšina sa ich vrátila do Európy a teraz pôsobí v KHL alebo v elitných európskych ligách. Keď sa pozriete na hráčov, ktorí pred desiatimi rokmi úspešne hrali dorasteneckého extraligu, tak tí čo nikdy neboli draftovaní do CHL, bývali v pomere ďaleko menej úspešní aj v Európe, kde väčšina zapadla. Máloktorý z dnešných reprezentantov nemá skúsenosti z kanadskej juniorskej ligy. Hokejová cesta hráčov za more je väčšinou u hokejistov podobná.

Najskôr nastupuje za reprezentáciu 16, 17 i 18 ročných, kde si ho všimnú kluby CHL alebo iných zámorských juniorských združení. V CHL prebieha po sezóne tzv. CHL Import Draft, kde si kluby z líg spadajúcich pod CHL (OHL, WHL a QMJHL) vyberajú hráčov, ktorí nehrajú v Severnej Amerike. Potom hráč odíde do Kanady a to väčšinou bez náhrady nejakého odškodnenia pre svoj klub zo strany severoamerického juniorského tímu. Skrátka preto, že ich k tomu nikto a nič nenúti. Malkin bol napríklad kedysi pod zmluvou, ktorú porušil, ale s pomocou svojho agenta ju obišiel. Ale ten šiel hrať rovno NHL, čo je naozaj mizivé percento hráčov. Mladý hokejista sa v CHL snaží na seba upozorniť, aby sa o neho zaujímali skauti klubov NHL, ktorí ho potom odporúčajú pri drafte NHL. Ak si ho po sezóne klub NHL v drafte vyberie, tak má prvú úlohu za sebou. Ďalším je podpis zmluvy. Rokuje sa lepšie, čím vyššie bol draftovaný. Väčšinou sa zúčastňujú hráči predsezónnych kempov u tímov NHL, kde sa snažia presvedčiť trénerov a manažérov, že práve s nimi by mali podpísať zmluvu. Ak sa tak stane, tak ich predsa môžu poslať späť do juniorskej ligy.práve s nimi by mali podpísať zmluvu. Ak sa tak stane, tak ho predsa môžu poslať späť do juniorskej ligy.

Ak sa po dovŕšení 20 rokov veku nezačlení do zostavy niektorého klubu NHL, tak sa väčšina vracia do Európy, kde začínajú hrať jednu z elitných líg. Niekedy nižších, ale nedá sa povedať, že by zapadli. Samozrejme je myslená väčšina v určitom objeme. Niektorí zostávajú v Severnej Amerike a bojujú o svoju šancu v NHL v nižších ligách. Takí hokejisti môžu zapadnúť, ale vždy je to na voľbe hráča.

Vzhľadom ku kvalite juniorských súťaží a tréningov nepredpokladám, že by hráč v Severnej Amerike herne upadal. Skôr naopak. Áno, NHL hráča láka a preto aj väčšina najnadanejších odchádza rok čo rok do zámorských juniorských súťaží. Je ich síce čím ďalej menej, ale nie je to preto, že by viac hráčov chcelo zostávať doma, ale jednoducho preto, že kluby CHL o českých a slovenských hokejistov vzhľadom k výsledkom stoja menej a menej. Česi síce stále dominujú draftom CHL, ale pomaly ich vytláčajú Švédi a Rusi.

V odchodoch hráčov do zámoria nemá prsty ani tak liga, ako skôr hráči, ich rodičia a agenti. A samozrejme niekoľko ďalších faktorov. Nikto hráča k odchodu nenúti. Ten má samozrejme právo voľby. To že má NHL prepracovaný systém a predovšetkým vynikajúci marketing, ktorý lige dodáva ďaleko väčší lesk a hodnotu, než v skutočnosti má. Lenže to je predsa v kapitalistickej a trhovej spoločnosti normálne.

Preto nejde ani tak o to, že hráči odchádzajú do zámoria, pretože to je jednoducho fakt založený na trhovom mechanizme a zatiaľ iná liga nemôže NHL konkurovať. Ale ide predovšetkým o to, že odchádzajú bez náhrady, alebo sa smiešnu kompenzáciou. To je samozrejme veľký problém, ale za to nemôže NHL ani hráči, ktorí jednoducho využívajú možnosti, ktoré majú. Za to si môžu kluby a ligy sami. Súvisí to aj s právnym prostredím v našich krajinách, kde je vymáhateľnosť práva na nie príliš dobrej úrovni. Kluby vychovávajú za celkom veľké peniaze hráčov, ktorí im v osemnástich rokoch odídu do Kanady, ale niektoré kluby už s tým začali niečo robiť a napríklad Pardubický klub začal s mladšími dorastenci podpisovať kontrakty, v ktorých sa hráči zaväzujú, že pri predčasnom odchode z klubu zaplatí odškodné 5 miliónov korún, čo je suma, na ktorú vyčíslila náklady na výchovu každého hráča. Výnimkou je zranenie. To je samozrejme cesta a z môjho pohľadu je to spravodlivé.

Čo sa páči jednému, sa ale nemusí páčiť druhému a tak rodičia, ktorým sa zmluvy nepáči, argumentujú tým, že by sa kluby namiesto sankcií za odchody mali sústrediť na to, aby hráčov motivovali ostať. Ale racionálne musí byť jasné, že ťažko bude extraliga konkurovať vidine hry v NHL. A nejde predsa o sankcie, ale iba o to, čo kluby do hráčov investovali. Rodičia sú tiež nespokojní s úrovňou trénerov, čo je opodstatnené a malo by dôjsť k náprave. Rodičia z týchto dôvodov založili Českú úniu hráčov ľadového hokeja (ČUHLH), ktorá by mala zastupovať záujmy hráčov a ich rodičov pri rokovaniach s klubmi. Český hokejový zväz to kvituje s radosťou, kluby naopak s nevraživosťou. Kluby nechcú byť vo svojich rozhodnutiach obmedzované.

O nevýhode európskych klubov by sa dala písať veľa vecí, ale všeobecne sa dá povedať, že veľký vplyv má neschopnosť IIHF na čele s René Fasel, ale na ich obranu možno povedať (napísať), že nemajú príliš veľkú vyjednávaciu silu a môžu sa k NHL iba doprosovať, ale rokovania s NHL, rovnako nie je nijako dôležité, pretože NHL nie je všetko a odchody z Európy priamo do NHL sú v pomere hráčov odchádzajúcich za more tak mizivé, že si na veľa takých odchodov nespomeniete. Jedným z mála je Malkin alebo Ovečkin. Druhý menovaný mal ale v zmluve klauzulu, ktorá mu umožňovala odchod.

Malkin je častým argumentom, pre to ako zlá NHL berie, čo sa jej zapáči, ale naproti tomu sa dá reagovať Alexom Radulovovem, čo je prakticky rovnaký prípad v obrátenom garde. Tiež mal bežiacu zmluvu s Nashville Predators a to ešte na ďalšiu sezónu a napriek tomu podpísal trojročný kontrakt v KHL sa Salavatom Ufa.

Zdroje: nhl.com, wikipedia.org, wikipedia.ru, hcpce.cz, eliteprospects.com, cslh.cz, iihf.com